BLOG č.26 • Ako správne kúriť a nemrhať teplom?
- Podrobnosti
- Kategória: Blogové články
- Uverejnené utorok, 18. december 2018, 19:00
- Napísal: GRAND-REALITY
V domácnostiach sa už opäť kúri. Robíte to však správne? Udržať vnútri teplo nie je lacné, no ak dodržiavate základné pravidlá, môžete ušetriť bez toho, aby ste pritom mrzli.
Vykurovacia sezóna je už v plnom prúde. O tom, koľko zaplatíte za teplo, však v najbližších mesiacoch nebude rozhodovať len počasie, ale aj vaše užívateľské návyky. Napriek tomu, že sa o správnom postupe pri kúrení často hovorí, mnohí ľudia každú zimu opakujú rovnaké chyby. Stále nevedia regulovať teplotu či radiátory, nevhodne vetrajú alebo miestnosti zbytočne prehrievajú. Základné zásady sú pritom jednoduché.
V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na minimalizovanie energetických nárokov budov. Pri starších domoch k tomu výrazne prispieva zateplenie fasády a strechy alebo výmena okien. Veľký podiel na tom, koľko energie sa v dome minie, má tiež správne nastavená regulácia, ale aj spôsob vetrania. Paradoxne, niekedy práve snaha ušetriť môže viesť k chybným rozhodnutiam, ktoré potom účet za kúrenie navýšia.
Vo väčšine budov sa dnes už využíva nízkoteplotné vykurovanie, čo znamená, že teplota vykurovacieho telesa sa pohybuje v rozmedzí 30 až 50 stupňov Celzia. Vďaka zatepleniu a kvalitne vyregulovanému vykurovaciemu systému je to možné aj v panelákoch, kde sa kúri radiátormi – tými istými, ktoré boli pôvodne vysokoteplotnými vykurovacími telesami.
Veľa ľudí, najmä tých skôr narodených, je presvedčených, že radiátor musí byť horúci, inak kúrenie nefunguje správne. Namiesto odporúčaného nastavenia na termoregulačnej hlavici na hodnotu 2 či 3 preto kúrenie púšťajú naplno, až na hodnotu 5, a až keď je v izbe naozaj horúco, radiátor znova úplne vypnú. Taký postup je však podľa odborníkov nezmyselný a neprináša žiadny osoh.
Vysoká teplota radiátorov totiž spôsobuje silné prúdenie vzduchu, v dôsledku čoho môžete pociťovať prievan a pocit chladu, a to aj v prekúrenej miestnosti. Prekurovanie priestorov sa navyše odráža i vo výške faktúr. Už pri zvýšení teploty len o 1° C vzrastie spotreba pri kúrení až o šesť percent. Okrem toho sa tým zbytočne vysušuje vzduch, čo môže vyvolávať problémy pri dýchaní alebo spôsobiť začervenanie očí.
Ďalšou veľkou chybou, ktorej sa mnohí dopúšťajú práve v snahe ušetriť, je úplné vypínanie kúrenia na noc alebo v čase neprítomnosti. Nevypláca sa to najmä v rodinných domoch. Ako upozorňuje Peter Muškát, pracovník technickej podpory pre značku Buderus, budovu by ste nikdy nemali nechať vychladnúť.
„Zníženie teploty obvodových konštrukcií má za následok zvýšenie súčiniteľa prestupu tepla cez konštrukciu, a to je v podstate zvýšenie tepelnej straty objektu. Pri nevykurovaných budovách alebo budovách temperovaných na nízku teplotu môže dôjsť aj k tvorbe plesní. Pri opätovnom zakúrení sa potom spotrebuje zbytočne veľa energie na obnovenie akumulačnej schopnosti obvodovej steny,“ vysvetľuje.
Dvojnásobne to platí pri starších nezateplených domoch alebo pri objektoch s malou akumulačnou schopnosťou. V tých je možné v noci alebo v čase neprítomnosti vykurovanie stlmiť, no nemalo by sa celkom vypínať.
Pokiaľ ide o byty, tam pri nastavení teploty možno postupovať takto – počas dňa, keď nie ste doma, kúriť iba mierne (temperovať), po príchode domov môžete podľa potreby trochu pridať a pred spaním zase teplotu znížiť. Ak ste však dlhšie preč, radiátory nevypínajte úplne, pretože vyhriať chladnú miestnosť je oveľa náročnejšie ako dokúriť. Pravidlo o temperovaní nie je výmysel, ale efektívny spôsob, ako úsporne narábať s teplom.
Prievan vyčistí vzduch
Výmena vzduchu v obytnej miestností je nevyhnutná, ale počas vykurovacej sezóny môže narobiť ťažkosti. Nechať po celý deň otvorenú vetračku na okne by bolo tým najhorším riešením. Spôsobilo by to sústavný únik tepla a ochladzovanie konštrukcie budovy.
Oveľa účinnejšie je nárazové, ale intenzívne vetranie – dva- až trikrát denne otvoriť okná dokorán. Nie však na dlhšie ako desať minút. Ďalšou možnosťou je každé dve hodiny spraviť asi trojminútový prievan. Vďaka tomu sa vzduch vnútri vyčistí, vychladí aj zvlhčí. Tak dosiahnete úplnú výmenu vzduchu a múry zatiaľ nestihnú vychladnúť.
Ešte efektívnejším riešením je vetranie s rekuperáciou, pri ktorom odvádzaný, vydýchaný vzduch odovzdáva svoje teplo čerstvému, privádzanému vzduchu. „Pri nových, takmer dokonale zateplených domoch, spôsobuje práve vetranie oknami najväčšie tepelné straty. Tomu je možné predísť inštaláciou riadeného vetrania. Účinnosť moderných rekuperačných jednotiek dosahuje až 90 percent, čo znamená, že takmer všetko teplo, ktoré by ste vypustili von okom, zostane doma,“ objasňuje Muškát.
Okrem centrálnych vetracích jednotiek, ktoré je vhodné inštalovať do každého nového rodinného domu, sú dnes na trhu už aj lokálne vetracie jednotky s rekuperáciou, ktoré je možné namontovať v jednotlivých priestoroch i dodatočne.
Možnosti vykurovania
Ak bývate alebo plánujete bývať v rodinnom dome, bude pre vás dôležité rozhodnutie, aký vykurovací systém si zvolíte. Vďaka prísnym kritériám na energetickú náročnosť budov je dnes možné splniť požiadavky na tepelný komfort každého nového domu prostredníctvom nízkoteplotného vykurovacieho systému.
Jeho hlavnou výhodou je, že umožňuje využívať vysoko efektívne a súčasne ekologické zdroje tepla, ako sú kondenzačné kotly alebo tepelné čerpadlá. Ide o zariadenia, ktoré dokážu pracovať veľmi úsporne práve pri nižších teplotách vykurovacieho média.
Teplo sa následne do priestoru odovzdáva cez veľké plochy – či už podlahového, stenového, alebo stropného vykurovania. Na rozdiel od vysokoteplotných vykurovacích telies v tomto prípade nedochádza k zvyčajnému prúdeniu vzduchu, pri ktorom sa prudko zmiešava teplý a chladný vzduch, ale teplo sa do priestoru dostáva sálaním.
To znamená, že sa akumuluje na povrchu telies a stavebných konštrukcií, čo z nich robí sekundárne zdroje tepla. Znižujú sa tak straty tepla a v miestnosti nastáva stav tepelnej pohody, ktorá sa dosahuje pri teplote nižšej o 1 až 4 °C ako pri tradičnom vykurovaní. Pri nízkoteplotnom kúrení sa navyše vyhnete prílišnému vysušeniu vzduchu, víreniu prachu aj nepríjemnému prievanu.
Zdražovanie plynu v uplynulých rokoch priviedlo mnohých majiteľov rodinných domov k rozhodnutiu prejsť na kúrenie tuhým palivom. Tu si však treba uvedomiť, že samotný kotol na tuhé palivo má iba obmedzenú možnosť regulácie.
„Ide o vysokoteplotný zdroj tepla, ktorý pracuje s teplotami výstupnej vykurovacej vody asi 80 až 90 stupňov Celzia. Aby bolo možné taký vykurovací systém spoľahlivo a ekonomicky regulovať, je nutné použiť akumulačnú nádobu a zmiešavaciu čerpadlovú skupinu na zníženie teploty vykurovacieho média,“ pripomína Muškát.
Ako dodáva, akumulačná nádoba poskytuje priestor na uskladnenie prebytočného tepla, ako aj na zabezpečenie správneho spaľovania a predĺženia životnosti kotla na tuhé palivo. Plní funkciu oddeľovacieho člena medzi vysokoteplotným zdrojom a nízkoteplotným vykurovacím systémom, akým je napríklad podlahové vykurovanie, a plní tiež regulačnú funkciu pre zdroj tepla.
Zdroj: byvanie.pravda.sk Foto: grand-reality.sk
